Bábovky so silnými rečami

Autor: Lenka Loncová | 11.4.2012 o 20:50 | (upravené 11.4.2012 o 20:59) Karma článku: 8,31 | Prečítané:  1032x

V poslednej dobe sa to okolo mňa len tak hmýri silnými rečami, poznáte to - samí turisti, cyklisti, karieristi, materialisti, ktorí chodia do Álp, Dolomitov, Himalájí, cestujú okolo sveta, všetko najlepšie si doprajú hneď, veď na to majú, no zároveň hľadajú partnera s autom, domom a finančným zabezpečením... Vystihujú ich veľké prázdne slová o tom, akú skvelú prácu si našli, koľko svojou šikovnosťou zarobia, ako si užívajú život „naplno". A potom... Potom nastane situácia, keď ten, čo miluje prírodu, v slnečný deň pozerá dokumenty, keď iný skonštatuje - tento bicykel som si doniesol z Ameriky, ale keďže spadlo zopár kvapiek jarného dažďa, nikam nejdem...

Mám takú skúsenosť - tí, čo majú na sebe oblečenie za tisícky eur, zdolali menej vrcholov než tí, čo to neroztrubujú všade, kde sa vyskytnú. Nie je zlé vidieť svet, no donekonečna sa vychvaľovať a opakovať to, čo už všetci počuli tisíc ráz, je, povedzme, trápne...

Ďalšiu skupinu, ktorá mi v poslednej dobe dosť lezie na nervy, tvoria ľudia, čo sa niekam chystajú, odkedy ich poznám. Vlastne majú veľa spoločného s vyššie spomínanými. Stále dokola omieľajú tie isté silné reči, ako odídu zo Slovenska a bude im dobre. Nehovorím, že nemusia mať pravdu, len nechápem, prečo o tom stále len rozprávajú a ako by povedali naši bratia Česi - skutek utek. Koho majú zaujímať opakujúce sa reči o tom, že odíde niekde do ... preč, kde si nájde skvelú prácu a rýchlo zbohatne. Reči, reči, reči. Už to ani nie je zaujímavé. Veď tí, čo naozaj chcú odísť, mali byť už dávno v Kanade, Nemecku, Austrálii, Anglicku...

Možno existuje špecifická skupina ľudí, ktorí veľa rozprávajú, pretože túžia po mnohých veciach. Väčšine z nich sa nakoniec nepodarí dosiahnuť vysnívaný cieľ. Aj keď majú drahé oblečenie, auto, či nový kufor, nikdy sa nezbalia a neodídu na miesta, o ktorých už sami toľkokrát rozprávali. A tak im nakoniec zostane len lamentovanie nad tým, ako sa na Slovensku žije ťažko, akú máme zlú ekonomickú situáciu, ako upadá naše školstvo a zdravotníctvo, ako... Ale načo je to dobré? Síce som si nikde neoverovala to, čo teraz napíšem, ale myslím, že Slovensko patrí k najbohatším krajinám našej planéty - veď na mnohých miestach nemajú ani pitnú vodu a jedlo, v mnohých krajinách musia deti najprv prejsť pešo desiatky kilometrov, aby sa mohli posadiť do školskej lavice, existuje veľa miest, kde chýba základná zdravotná starostlivosť a ľudia umierajú na choroby, ktoré by sa inde určite dali rýchlo vyliečiť... Iste. Netreba sa porovnávať s horšími, ale na druhej strane nevidím nič dobré ani na nekonečnom lamentovaní a ľutovaní sa. A úplne najviac ma iritujú silné reči a ľudia, čo sú stále na odchode, no doteraz nikam neodišli.

Tak už, prosím vás, choďte na kraj sveta alebo si aspoň spomeňte na starú pravdu, že niekedy je naozaj mlčať zlato... Ďakujem!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?