Bloghttp://loncova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNajkomplikovanejšia a jedna z najdôležitejších (loncova)Niekedy sa smejeme, niekedy plačeme. Ale aj smiech, aj slzy vždy pominú. Inokedy máme zmiešané pocity a nevieme, čo si máme myslieť. Občas váhame a robíme veci, ktoré nakoniec ľutujeme. Nie sme dokonalí. Strašné klišé. Robíme chyby - kto nie? Ešte väčšie...Thu, 05 Sep 2013 23:56:49 +0200http://loncova.blog.sme.sk/c/336813/Najkomplikovanejsia-a-jedna-z-najdolezitejsich.html?ref=rssLebo medveď... (loncova)Svojho času som sa, predpokladám, dosť jasne vyjadrila, čo si myslím o siláckych (prázdnych?) rečiach ľudí okolo mňa (viď http://loncova.blog.sme.sk/c/295893/Babovky-so-silnymi-recami.html). Nechcem sa opakovať, hoci by sa o podobných veciach dalo písať do nemoty. Opravte ma, ak sa mýlim, ale tí, čo ma aspoň trochu poznajú, by určite dosvedčili, že som človek úprimný a uprednostňujem, ak ľudia konajú priamo a povedia mi, čo si myslia, rovno do očí. Iste. Občas to zabolí, ale aj tak je to lepšie než pretvárka či klamstvo. Ako človek priamy a úprimný sa s vami podelím o svoj ďalší postreh. Či už to budú čítajúci brať osobne, alebo nie, zdôrazňujem, že ide o môj vlastný názor a teda nepredpokladám, že s ním bude súhlasiť celé Slovensko. Naopak, myslím si, že mi budú mnohí oponovať, ale čo už, to už tak v živote býva...Wed, 05 Jun 2013 21:34:16 +0200http://loncova.blog.sme.sk/c/330331/Lebo-medved.html?ref=rssStretnutie (loncova)V septembri 2003. Vtedy sa prvý raz stretli. Veľmi ľahko si ju zapamätal, pretože mu hneď padla do oka. Mala vietor vo vlasoch a tvárila sa milo, usmievala sa. Bola mu povedomá. Ako nejaká herečka z filmov či modelka z časopisov. Možno ju už predtým videl v zoo, no teraz to bolo akési iné. Obrovský dav ľudí, ktorý na niekoho čakal. Na niekoho dôležitého, kto sa im potom prihovoril a zakýval im. Také bolo ich prvé stretnutie - uprostred davu neznámych ľudí. Hoci si ju už vtedy všimol, ani vo sne by mu nenapadlo, ako sa ich osudy o niekoľko rokov prepletú. Bol to len jeden deň, no dodnes si ho pamätá a často spomína na toto osudové stretnutie.Mon, 19 Nov 2012 21:34:47 +0100http://loncova.blog.sme.sk/c/313741/Stretnutie.html?ref=rssŠtvrtok (loncova)Ráno sa tvárilo oddýchnuto, veď už len pomyslenie na to, že sme sa konečne prehupli bližšie k víkendu, jej spríjemňovalo cestu do práce. Sama nevie, ako je možné, že už vyše roka cíti tie povestné motýliky niekde...Fri, 08 Jun 2012 13:09:23 +0200http://loncova.blog.sme.sk/c/300701/Stvrtok.html?ref=rssBábovky so silnými rečami (loncova)V poslednej dobe sa to okolo mňa len tak hmýri silnými rečami, poznáte to - samí turisti, cyklisti, karieristi, materialisti, ktorí chodia do Álp, Dolomitov, Himalájí, cestujú okolo sveta, všetko najlepšie si doprajú hneď, veď na to majú, no zároveň hľadajú partnera s autom, domom a finančným zabezpečením... Vystihujú ich veľké prázdne slová o tom, akú skvelú prácu si našli, koľko svojou šikovnosťou zarobia, ako si užívajú život „naplno". A potom... Potom nastane situácia, keď ten, čo miluje prírodu, v slnečný deň pozerá dokumenty, keď iný skonštatuje - tento bicykel som si doniesol z Ameriky, ale keďže spadlo zopár kvapiek jarného dažďa, nikam nejdem...Wed, 11 Apr 2012 20:50:10 +0200http://loncova.blog.sme.sk/c/295893/Babovky-so-silnymi-recami.html?ref=rssOdložený život? (loncova)Nezdá sa vám, že ľudia dnešnej doby odkladajú takmer všetko? Povinnosti, dlhy, deti, peniaze, sľuby, lásku, zodpovednosť... A najčastejšou výhovorkou býva čas. Niečo, čo je tak veľmi relatívne a abstraktné sa stalo „vhodným" úkrytom.Mon, 26 Mar 2012 21:17:00 +0200http://loncova.blog.sme.sk/c/294511/Odlozeny-zivot.html?ref=rssZačiatok všedného dňa (loncova)Lenivo sa otočila a pohľad jej zablúdil na stenu oproti...Sat, 18 Feb 2012 14:13:30 +0100http://loncova.blog.sme.sk/c/290147/Zaciatok-vsedneho-dna.html?ref=rssUčiteľský sen (loncova)Už v piatej triede základnej školy som vedela, že sa raz postavím za katedru. Vtedy som svoju budúcnosť videla v nemčine. Dokonca som si vytrvalo odkladala zošity, o ktorých som si vtedy myslela, že budú neoddeliteľnou súčasťou mojej budúcej výučby. Mala som asi desať, no už vtedy som vedela, ktorým smerom chcem ísť a čo ma baví. A tak som postupne všetko prispôsobovala dosiahnutiu svojej méty...Fri, 17 Feb 2012 10:57:58 +0100http://loncova.blog.sme.sk/c/290027/Ucitelsky-sen.html?ref=rss